BIELA VRANA

  Porozprávala som sa s Emíliou Trepáčovou, skúsenou sociálnou pracovníčkou v integrácií ľudí s udelenou medzinárodnou ochranou na Slovensku (azyl a doplnková ochrana), ktorá je držiteľkou ocenenia Biela vrana. V čase nižšie priblížených udalostí pracovala v integračnom projekte Rafael III v Slovenskej katolíckej charite.   Predtým, ako si sa dozvedela, že budeš držiteľkou ocenenia Biela vrana, vedela si, čo to je?  Áno, poznala, avšak […]

INTEGRÁCIA V PRAXI – ZÁPISKY Z DENNÍKA

Jeden deň v prvej bojovej línií zvanej integrácia na Slovensku

(..dnes to bez emócií nešlo, tak sa vopred ospravedlňujem za istý ironický podtón, ktorý sa nesie celým článkom, dúfam, že to zoberiete s nadhľadom...)

Mal to byť po dlhšej dobe konečne trochu oddychovejší deň, alebo aspoň poldeň. Veď zúčastniť sa na konferencii a počúvať príklady dobrej praxe, bude príjemná vzdelávacia a prevažne sediaco-počúvacia činnosť, nevyžadujúca od nás žiadne aktívne riešenie klientovej akútnej situácie. No rovnako, ako sú tieto predstavy krásne, sú asi v našej práci aj nedosiahnuteľné.       

 

 

Takto to robíme my vo Švédsku

Začalo sa to už len samotnou konferenciou, kde nám prišli prednášať zo vzdialených krajín (napr. Švédsko, konktrétne mesto Åre) o tom, ako sa im tam pekne darí integrovať utečencov. Ako pracujú s verejnosťou, chodia klopať ľuďom na dvere aby ich informovali, že o pár týždňov budú mať nových afgánskych susedov s odporúčaním, nech sa pri akýchkoľvek otázkach obrátia na ich organizáciu. O tom, ako nových klientov príde privítať na letisko niekto z ich kultúry, ktorý už vo Švédsku žije istý čas. O tom, ako vstúpia do svojho nového domova rozvoniavajúceho ich domácim afgánskym jedlom, ktoré navaril ďalší dobrovoľník. O tom, ako im pracovníci povedia: „Ste tu, aby ste začali nový život. Vieme, čaká nás dlhá cesta, ale nechajme to na zajtra. Teraz si oddýchnite.“

 

 

 

Takto to zase funguje na Slovensku

A vám v hlave ide pri týchto všetkých ideálnych predstavách – kiež by sme si aj my mohli dovoliť tento luxus. Už vidím, ako mám čas pracovať so susedami a pripravovať ich na možno netradičnejšieho podnájomníka. Už vidím, kde zoženieme ľudí z ich kultúry, ktorí budú mať čas ísť v konkrétnu hodinu privítať nového klienta na Bratislavskú Hlavnú stanicu (pričom jej priestory sú asi veľavravnejšie privítanie na Slovensku ako vôňa toho najlepšieho koláča). Áno, máme k dispozícií dvoch kultúrnych mediátorov, ale len na čiastočný úväzok, a keď sa spolu nedohodneme vopred na konkrétnom termíne, tak nemajú čas, pretože majú svoju vlastnú prácu. A ako sa máme dohodnúť na konkrétnom termíne, keď o príchode samotného nového klienta sa často dozvieme len pár dní vopred a je na nás, aby sme mu našli ubytovanie (no skúste za pár hodín nájsť komerčné ubytovanie človeku v Bratislave, tak najlepšie okolo 150 eur mesačne). Už vidím, ako im odovzdávame kľúče od ich nového bytu, ktorý je uprataný, nechýba v ňom žiadne vybavenie a je za prijateľný nájom. Už vidím, ako im hovoríme: „Teraz si môžete na chvíľku oddýchnuť.“, keď vieme, že majú práveže len 6 mesiacov na to, aby sa natoľko naučili po slovensky, aby si našli prácu, lebo po uplynutí tejto doby už nebudú dostávať finančnú podporu z projektu (ktorá je nižšia než minimálna mzda).

Vo Švédsku sa im to hovorí, keď majú podporu dva roky a finančný príspevok nejde len z projektu, ale aj od štátu. To sa im hovorí, keď tam nie sú personálne poddimenzovaní a majú ľudí a financie na to, aby varili každému novému klientovi večeru na privítanie. (na ilustráciu – máme na starosti vyše 80 klientov a v kancelárií je nás doslova dva a pol, keďže ja som na polovičný úväzok).

Aj my by sme si chceli dovoliť ten luxus. Ten luxus, v ktorom by sme mohli robiť naozaj svoju prácu, venovať sa komplexnej integrácií, neformálnym a vzdelávací aktivitám a nie donekonečna riešiť akútne existenciálne situácie klientov.

Z konferencie do terénu

Takže, keď vám na takejto konferencii, ktorá vám prinesie viac frustrácie ako jedno sociálne poradenstvo s komplikovaným klientom, zavolá zrazu klientka, zbierate chvíľku energiu, kým hovor zdvihnete. Volá vám matka štyroch detí, ktoré bývajú v Bratislave asi dva týždne aj s cestou, že jedno jej dieťa musí ísť na pohotovosť. Vy ste na konferencii, ísť za ňou rýchlo momentálne nemôžete. Nakoniec sa podarí zmobilizovať ochotného suseda a už je aj dieťa hospitalizované na Kramároch na infekčnom oddelení. Tým, že má status doplnkovej ochrany, má špeciálnu zdravotnú kartičku, ktorú väčšina doktorov vôbec nepozná a vyžaduje si špeciálne vykazovanie úkonov. Uvidíme, ako to dopadne s tou hospitalizáciou... Musím však povedať, že poznám aj zopár ochotných doktorov, ktorí napriek tomu, že im z práce s takýmto pacientom vyplýva administratíva navyše, sú ochotní prijímať nových, dokonca aj takých, ktorí nespadajú do ich rajonizácie. 

Medzičasom zvoní telefón druhej kolegyni, že s jedným klientom je zle, možno si chcel až siahnuť na život. Tak aspoň radíme, nech sa nakontaktuje na iného klienta, ktorý pochádza z toho istého štátu a pomôže mu dostať sa na ubytovňu.

A toto riešite počas toho, ako vám Švéd rozpráva o ich dokonalej integrácií, tam, kde majú na to dosť ľudí a peňazí, neuvedomujúc si, že my sme tak hlboko a tak inde, že by to asi dlho rozdýchaval, keby sa dozvedel o našich podmienkach, v ktorých integrujeme my. Možno je dobre, že o tom nevie.

Po obede idete k ďalšej klientke dať podpísať žiadosť o vydanie tzv.  „potvrdenia o osobných údajoch”, ktoré nahrádza náš rodný list, aby ste pomohli matke vybaviť prídavok na dieťa. Už vidím, ako znova na úrade vysvetľujem, že napriek tomu, že to ako náš rodný list nevyzerá, je to tlačivo vydané migračným úradom a naozaj tento dokument nahrádza. Niekedy sa však podarí natrafiť na naozaj ochotného zamestnanca, ktorému keď vysvetlíme o koho sa jedná a s akými tlačivami sa pracuje, dokáže pomôcť veľmi efektívne bez zbytočných rečí. Dokonca dokáže zaškoliť aj svojich ďalších spolupracovníkov, pretože už má potrebnú skúsenosť. Je to vlastne všetko o informovanosti. Akonáhle máme o niečom istú vedomosť, stáva sa to pre nás zrozumiteľnejším, čitateľnejším, a tým pádom sa zmenšuje aj priestor pre vznik podozrievavosti, neochoty a strachu z neznámeho. 

Konečne to mám popísané a prichádzam do kancelárie, kde už na mňa čaká klient, s ktorým mám dohodnuté pracovné poradenstvo. Len čo skončíme so spisovaním životopisu, už mi volá kolegyňa, či by som nemohla ísť do Petržalky vyzdvihnúť mamu toho dieťaťa, čo je na Kramároch a zaviesť ju k nemu, aby mu mohla priniesť veci. Beriem teda auto a vydávam sa do bludiska zvaného Petržalka. Nalodím mamu aj s najstaršou dcérou a vyrážame na cestu na Kramáre. Na jednej križovatke omylom zle zablikám a letmý pohľad do zrkadla mi prezradí, že zrovna za mnou stoja policajti. Asi v nich vzbudil tento môj čin pozornosť, a tak máme stálych nasledovateľov skoro až do nemocnice.

Chvíľku nám trvalo, kým sme našli oddelenie, na ktorom chlapec ležal, lebo sme sa s matkou kvôli komunikačnej bariére nepochopili. Dovnútra pustili iba matku, tak sme aj s najstarším súrodencom museli počkať pred oddelením. Po asi hodine sme sa mohli vrátiť do auta a absolvovať znova cestu do Petržalky. A potom konečne domov.

Každodenná výzva

Pozerám na hodinky. Zase ďalší nadčas. Povzbudí ma aspoň myšlienka na zajtrajšiu supervíziu. Štartujem motor a snažím sa dnešok pustiť z hlavy. Treba si aj oddýchnuť a nabrať sily. Veď zajtra je nový deň, ktovie s čím sa stretneme tentoraz. V tejto výzve, s názvom integrácia na Slovensku, to človek totiž nikdy nevie vopred povedať.

Jedno je však isté: dovtedy to budem robiť, pokiaľ v tom budem vidieť zmysel. A ten zmysel tam dokážem nájsť, aj keby to mali byť iba najdrobnejšie úkony, ktoré pomohli čo i len jednému klientovi posunúť sa vpred.

 

Hana Paulovičová, sociálna pracovníčka

 

CUDZINEC, MIGRANT, UTEČENEC – AKÝ JE V TOM ROZDIEL?

CUDZINEC, MIGRANT, UTEČENEC - AKÝ JE V TOM ROZDIEL?

Rozumie verejnosť pojmom migrant a migrácia? Alebo si pod nimi predstavuje sťahovanie náboženských menšín (napríklad moslimov), cudzincov inej farby pleti (napríklad z afrického kontinentu), „nelegálnych migrantov“ a utečencov do našich končín? Pripisuje mu negatívne, pozitívne alebo neutrálne významy?

Migráciu ako zastrešujúci a veľmi všeobecný právny pojem slovenský právny poriadok nedefinuje a prakticky nepoužíva. Migráciu definujú najmä slovníky veľkých medzinárodných organizácií, ako je Organizácia spojených národov (OSN) a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), ktorá sa len nedávno stala osobitnou agentúrou OSN. Migračný Slovník IOM v globálnom zmysle definuje migráciu ako dianie, proces pohybu, sťahovania sa cez hranice štátov alebo vnútri štátu. Podľa IOM ide o populačný pohyb zahŕňajúci akékoľvek sťahovanie bez ohľadu na jeho dĺžku, zloženie alebo dôvody presunu. Pojem zahŕňa aj nedobrovoľné sťahovanie utečencov, presídlencov a ekonomických migrantov (IOM Glossary on migration, 2010).

OSN používa označenie „ekonomická migrácia“ často rovnocenne s pojmom pracovná migrácia. Tento pojem má však širší zmysel a môže zahŕňať aj migráciu s cieľom zvýšiť si kvalitu života po sociálnej a ekonomickej stránke. Rovnako slovenské zákony nedefinujú ani nepoužívajú termín migrant. Ako kľúčová kategória sa v cudzineckom práve používa pojem cudzinec, ktorý má ale úplne iný význam ako pojem migrant a jeho použitie v práve je čisto technického charakteru, nakoľko sa naň neviažu žiadne konkrétne práva či povinnosti. Cudzincom je podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov(1) v Slovenskej republike každá osoba, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Znamená to, že cudzincom je štátny príslušník tretej krajiny ako aj občan iného členského štátu Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie (ďalej občan EÚ/EHP), osoba, ktorá má občianstvo viacerých iných štátov, osoba bez štátnej príslušnosti, ale aj osoba, ktorá stratila slovenské občianstvo.

 

 

„Utečenec je nútený svoju krajinu opustiť a nemôže sa do nej vrátiť.“

 

 

 

 

 

„Migrant opúšťa svoju krajinu dobrovoľnemôže sa do nej vrátiť.“

Výraz migrant je podľa Migračného slovníka IOM podobne všeobecný ako pojem cudzinec, ale jeho cieľom je vymedziť osobu aj na základe ďalších kritérií okrem kritéria štátnej príslušnosti. Zahraničný migrant predstavuje akúkoľvek osobu, ktorá opúšťa svoju krajinu a usadzuje sa v inej, „často z dôvodu hľadania lepšieho života“. Pojem migrant obsahuje teda množstvo rôznorodých a často neporovnateľných životných situácií. Dobrovoľným migrantom môže byť napríklad vysokokvalifikovaný pracovník, vedec, výskumník, podnikateľ či zamestnanec, ale aj nízkokvalifikovaný alebo sezónny pracovník. Pod pojmom nútený migrant sa rozumie utečenec a vnútorný presídlenec, ale aj cudzinec, ktorý sa stal napríklad obeťou obchodovania s ľuďmi, maloletý cudzinec bez sprievodu, ako aj cudzinec v „iregulérnej“(2) situácii (cudzinec bez oprávnenia na pobyt alebo cudzinec, ktorý neoprávnene prekročil hranice).

Na tom, či sa má pojem migrant vždy používať aj na osoby, ktoré migrujú nedobrovoľne, pod tlakom vonkajších faktorov, sa však dostupné definície úplne nezhodujú. Závisí to totiž mimoriadne od kontextu, v akom pojem používame a či oslovujeme/opisujeme jednotlivca alebo skupinu.

Pojem utečenec bol v medzinárodnom práve definovaný Dohovorom o právnom postavení utečencov z roku 1951(3) a Protokolom k dohovoru z roku 1967, keď bolo následkom druhej svetovej vojny potrebné zaoberať sa situáciou miliónov presídlených ľudí v rôznych krajinách sveta. Dohovor z roku 1951 definuje, kto je utečenec a načrtáva základné práva, ktoré by štáty utečencom mali poskytnúť. Jedným z najzákladnejších princípov stanovených v medzinárodnom práve je, že utečenci by nemali byť vyhnaní alebo vrátení do situácie(4) , v ktorej by bol ich život alebo sloboda opäť v ohrození.

Právne princípy medzinárodného práva prenikli do mnohých ďalších medzinárodných, regionálnych a vnútroštátnych zákonov a praxe, a to aj do slovenského zákona o azyle(5). Zákon o azyle „delí“ osoby, ktoré našu krajinu požiadajú o medzinárodnú ochranu, na žiadateľov o azyl, azylantov a cudzincov s udelenou doplnkovou ochranou, podľa úrovne ochrany im priznanej, alebo štádia konania o jej udelenie. Naopak dobrovoľný migrant zväčša podlieha počas svojho pobytu na území prijímajúcej krajiny prísnejším imigračným pravidlám (je povinný dokladovať účel svojho pobytu, bezúhonnosť, dobrý zdravotný stav i finančné zabezpečenie pobytu) a taktiež návratovej politike, ktorá umožňuje jeho vrátenie do krajiny pôvodu v prípade, ak by prestal spĺňať podmienky zákona(6).

 

 

 

 

 

 

 

 

 

„Jedným z najzákladnejších princípov stanovených v medzinárodnom práve je, že utečenci by nemali byť vyhnaní alebo vrátení do situácie, v ktorej by bol ich život alebo sloboda opäť v ohrození.“

A tu sa dostávame k dôležitosti používania presných pojmov. Ochrana utečencov má podľa OSN mnohé zásadné aspekty odlišujúce ich od postavenia dobrovoľných migrantov. Zahŕňa istotu, že nebudú vrátení do nebezpečenstva, pred ktorým utiekli; obsahuje právo na prístup k férovému a efektívnemu azylovému konaniu; ako aj opatrenia, ktoré zabezpečujú, že ich základné ľudské práva sú rešpektované tak, aby im umožnili žiť dôstojne a bezpečne a zároveň nájsť dlhodobé riešenie pre nový život. Štáty za túto ochranu nesú primárnu zodpovednosť (Edwards, 2015). V momente, keď hovoríme o prenasledovaných osobách, utečencoch, výhradne ako o migrantoch, im verbálne upierame vyššie opísané odlišnosti súvisiace s ich skutočným prenasledovaním či ohrozením.

Politika využíva podľa stanoviska OSN rôzne spôsoby, ako zasahovať do práv týchto ľudí. Zamieňanie pojmu utečenci a migranti môže mať vážne následky na život a bezpečnosť tých najzraniteľnejších z nich, t. j. utečencov (nie dobrovoľných migrantov). Nejasné vymedzenie oboch pojmov zároveň odpútava pozornosť od osobitnej právnej pomoci, ktorú si utečenci vyžadujú. „Môže to oslabiť podporu verejnosti utečencom a inštitút azylu v čase, keď takúto ochranu potrebuje viac utečencov ako kedykoľvek predtým“ (tamže). OSN sa tiež domnieva, že ak pomenúvame veľkú skupinu ľudí, mali by sme o nich hovoriť ako o „utečencoch a migrantoch“, pretože pravdepodobne ide o obe skupiny zároveň.

Väčšina ľudí prichádzajúcich v súčasnosti najmä do Talianska a Grécka pochádza z krajín postihnutých vojnou, alebo z krajín „produkujúcich utečencov“, a teda potrebujú medzinárodnú ochranu. Len malá časť z nich je z iných krajín a pre mnohých jednotlivcov by bol správnejší termín „migrant“. Kategória „utečenci“ sa podľa OSN má správne používať vtedy, keď máme na mysli ľudí utekajúcich pred vojnou alebo prenasledovaním cez medzinárodné hranice. Pojem „migranti“ používame v praxi preto prevažne vtedy, keď máme na mysli ľudí presúvajúcich sa z dôvodov, ktoré sa nenachádzajú v právnej definícii utečenca, hoci technicky môže aj utečenec byť migrantom.

K pochopeniu tejto témy neprispievajú ani slovenské právne predpisy a slovenská migračná politika. Tieto predpisy resp. politika totiž nielenže rozdeľujú samotných cudzincov na viac ako 30 kategórií podľa právneho postavenia, ale ešte navyše na ich roztriedenie (z dôvodu priznania určitého rozsahu práv a povinností) používajú rôzne, často unikátne termíny, ktoré nie vždy korešpondujú s pojmami používanými medzinárodným právom alebo sú príliš popisné. Nejasnosť pojmov alebo ich nesprávne používanie či zovšeobecňovanie, kombinované s vyvolávaním obáv politikmi, v súčasnosti vytvára zložitú situáciu, keď verejnosť prostredníctvom médií a sociálnych sietí dostáva mylné informácie.(7)

 

 

Nejasnosť pojmov alebo ich nesprávne používanie či zovšeobecňovanie, kombinované s vyvolávaním obáv politikmi, v súčasnosti vytvára zložitú situáciu, keď verejnosť prostredníctvom médií a sociálnych sietí dostáva mylné informácie.

 

 

 

  1.  Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
  2. Boris Divinský v súvislosti s výrazmi „nelegálna“ migrácia a „nelegálni“ migranti konštatuje, že „v zahraničí je však evidentná snaha vyhýbať sa zmienenému prívlastku považovanému za negatívny či nevhodný, keďže v mnohých jazykoch je jednoznačne asociovaný s trestnou činnosťou. Z tohto dôvodu sa v cudzojazyčnej odbornej literatúre a praxi používa skôr výraz ‚irregular (undocumented, unathorized alebo clandestine) migration/migrants‘. Analogicky korektnejší termín, vyžadujúci konsenzus viacerých vedných odborov, sa zatiaľ v slovenských podmienkach príliš neujal“ (Divinský, 2009, s. 59).
  3. Dohovor o právnom postavení utečencov a Protokol k nemu (dostupný na www.unhcr.org/3b66c2aa10.html). Za utečenca je možné podľa Dohovoru považovať „ktorúkoľvek osobu, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo zastávania určitých politických názorov, nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu; alebo osobu bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť“. Tu treba poznamenať, že slovenské právo pojem utečenec nepozná a nepoužíva
  4. Princíp nenavrátenia, tzv. non-refoulement
  5. Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  6. Ide o natoľko široký pojem, že ho nie je možné úplne pravdivo zovšeobecniť. V prípade niektorých skupín migrantov totiž zákon o pobyte cudzincov pripúšťa výnimky z všeobecných pravidiel.
  7. Napríklad tieto články a blogy: http://tandem.blog.pravda.sk/2016/03/25/imidz -migrantov-vytvorenymediami-realita-a-dosledky/ ; pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/svetove-media-migrantoch-hrozi-este-vacsienebezpecenstvo.html;www.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/obrovska-europska-loz-odhalena-toto-je-pravdasyrskych-migrantoch.html ; www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Nepouzivajte-slovo-migrant-vyzyva-televiziavsetky-media-Je-vraj-neludske-251784

Bargerová Zuzana

 

zdroj: Bargerová Zuzana, 2016. Migrácia ako spoločenský fenomén: historické, sociálne a právne aspekty. In: Otvorená krajina alebo uzavretá pevnosť, 2016. Editori: Miroslava Hlinčíková, Grigorij Mesežnikov. Vydavaeľstvo: Inštitút pre verejné otázky, Heinrich-Boell-Stiftung; Zephiros, a. s., Bratislava, ISBN 978-80-89345-60-1 (Inštitút pre verejné otázky), 978-80-906270-4-8 (Heinrich-Boell-Stiftung)

AKO JE REALIZOVANÁ INTEGRÁCIA NA SLOVENSKU?

AKO JE REALIZOVANÁ INTEGRÁCIA NA SLOVENSKU?

ADRA Slovensko začala v partnerstve s občianskym združením Marginal od decembra 2016 realizovať integračný projekt pod názvom „STEP 3“.

Hlavným cieľom projektu STEP 3 je integrácia osôb s udelenou medzinárodnou ochranou na území SR (azylu alebo doplnkovej ochrany), t.j. ich začlenenie sa do spoločnosti tak, aby si udržali vlastnú kultúru, zároveň sa prispôsobili kultúre prijímacej krajiny s cieľom vyhnúť sa ich asimilácii, separácii a marginalizácii s ohľadom na ich individualitu a mieru zraniteľnosti. Obdobie trvania projektu je trojročné, čo je výrazná pozitívna zmena, pretože minulé projektové obdobia trvali približne po dobu jedného roka, čo znamenalo neistotu pre mimovládne organizácie, ktoré sa menili, taktiež neistotu pre klientov samých a v kontinuite poskytovaných služieb.

Slovenská republika zatiaľ nemá ucelený Štátny integračný program ako systémové riešenie integrácie osôb s udelenou medzinárodnou ochranou, hoci tak bolo nariadené Uznesením vlády SR č. 568 z 21. októbra 2015. Integráciu osôb s udelenou medzinárodnou ochranou na Slovensku zabezpečujú mimovládne organizácie prostredníctvom projektov, ktoré sú spolufinancované EÚ z „Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF)“ (75 % z celej sumy pokrytia nákladov za projekt), „Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí“ a čiastočne zo štátneho rozpočtu (25 % z celej sumy pokrytia nákladov za projekt). Vecným garantom projektov je Ministerstvo vnútra, migračný úrad, avšak celý výkon integrácie je v rukách a na pleciach mimovládnych organizácií.

 

 

 

„Hlavným cieľom projektu STEP 3 je integrácia osôb s udelenou medzinárodnou ochranou na území SR (azylu alebo doplnkovej ochrany)“

Prostredníctvom projektu STEP 3 poskytujeme osobám s udelenou medzinárodnou ochranou na území SR, teda našim klientom takmer komplexné služby - sociálne, psychologické, právne poradenstvo a materiálnu a finančnú pomoc za účelom čo najľahšej integrácie do majoritnej spoločnosti.

Ľudia, ktorým v rámci projektu STEP 3 pomáhame, boli nútení opustiť svoje domovy z rôznych závažných príčin ako je  prenasledovanie z politických, národnostných či náboženských dôvodov alebo vojenský konflikt. Pochádzajú z tretích krajín ako Afganistan, Sýria, Irak, Ukrajina, Líbya, či Irán, Somálsko, Eritrea a iné. Prichádzajú na Slovensko väčšinou iba s tým, čo majú  oblečené na sebe, aby začali nový život úplne od začiatku, bez zázemia, ktoré väčšina z nás má. Po príchode na Slovensko  a požiadaní o azyl sú umiestnení  v zariadeniach MV SR  a to najskôr  v Záchytnom tábore v Humennom, následne po ukončení karantény sú premiestnení do Pobytového tábora v Rohovciach alebo Opatovskej Novej Vsi. Po získaní medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky vo forme azylu alebo doplnkovej ochrany sú tieto osoby umiestnené do integračného projektu STEP 3.

Azyl sa udeľuje na dobu neurčitú a znamená pre osobu s udeleným azylom trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Doplnková ochrana sa poskytuje na obdobie jedného roka s možnosťou opätovného predĺženia na dva roky a znamená prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, čo neustále spôsobuje komplikácie v integrácii a neistotu požívateľov doplnkovej ochrany. Legislatíva týmto osobám umožňuje po piatich rokov pobytu v SR požiadať o dlhodobý pobyt , čo je druh trvalého pobytu.

Klientom projektu STEP 3 poskytujeme intenzívnu sociálnu pomoc a asistenciu najmä na začiatku procesu integrácie ako pomoc pri hľadaní ubytovania, vybavovaní dokumentov, zabezpečením prístupu k zdravotnej starostlivosti, sprevádzaním na rôznych úradoch a inštitúciách, objasňovaním obsahu dokumentov, u maloletých pri zabezpečení prístupu k vzdelaniu. Vzhľadom na neexistenciu štátneho integračného programu nie je vyriešená ani problematika bývania, ktorá je pomerne problematická. Jednotlivci sú spravidla ubytovávaní na ubytovniach a rodiny s deťmi v súkromných bytoch s komerčným nájomným.

 

 

 

 

„Ľudia, ktorým v rámci projektu STEP 3 pomáhame, boli nútení opustiť svoje domovy z rôznych závažných príčin ako je  prenasledovanie z politických, národnostných či náboženských dôvodov alebo vojenský konflikt.“

V rámci projektu STEP 3 je klientom po určitú dobu poskytovaná pravidelná finančná podpora na zabezpečenie si základných potrieb, najmä na bývanie a stravu. Výška finančnej podpory je 300 eur mesačne, po dobu 6 mesiacov pre samostatnú osobu, pričom zraniteľné prípady posudzujeme individuálne. Vyplácanie finančnej podpory je podmienené aktívnym participovaním na integračnom procese a dodržiavaním pravidiel, zadefinovaných v integračnej zmluve, ktorú s klientami podpisujeme. Pre klientov, ktorým je poskytovaná z projektov aj finančná podpora, sú povinné kurzy slovenského jazyka a tiež pracovné poradenstvo. Je potrebné, aby sa klienti v období 6 mesiacov naučili dostatočne po slovensky, čo je základným predpokladom pre získanie práce.

Terénni sociálni pracovníci pomáhajú klientom ďalej pri hľadaní vhodnej práce,  rekvalifikačných kurzov za účelom doplnenia si vzdelania, uznaním vzdelania z krajiny pôvodu a taktiež v iných oblastiach integrácie a každodenných problémoch života. Naši klienti pochádzajú z rôznych kultúr, preto je na začiatku procesu integrácie veľmi potrebnou súčasťou práce s klientmi sociokultúrna orientácia, ktorá napomáha vzájomnému pochopeniu hodnôt, tradícií, kultúrnych odlišností.

Právne služby sú poskytované právnym poradcom a zahŕňajú všeobecné právne poradenstvo vo forme objasnenia rôznych právnych dokumentov a rozhodnutí úradov a súdov, objasnenia jednotlivých právnych predpisov, právnej asistencie pri písaní rôznych právnych podaní, zmlúv, žiadostí a právne zastúpenie najmä v konaní pred MV SR, migračný úrad a súdmi Slovenskej republiky.

Životná situácia našich klientov,  ich  minulosť, traumy, ktoré si prežili,  sú veľmi stresujúce a táto záťaž je často za hranicou únosnosti, čo má za následok rôzne psychické problémy. Veľa z  nich prežíva  strach, smútok, hnev, nechuť, vnútorný odpor  a napätie bez ohľadu na pohlavie, vek, krajinu pôvodu, kultúru, sociálnu vrstvu. Z uvedených dôvodov v rámci projektu poskytujeme psychologické služby,  jednak preventívne a na druhej strane intervenčne pri konkrétnych psychických ťažkostiach.

V ADRA tíme integračného projektu STEP 3 pôsobia 2 terénne sociálne pracovníčky, regionálna koordinátorka, právna poradkyňa,  psychológ a 3 kultúrni mediátori na čiastočný pracovný úväzok. Kultúrni mediátori, ktorí pracujú v projekte STEP 3  sú cudzinci, ktorí si sami prešli úspešným procesom integrácie na Slovensku, pôsobia ako asistenti terénnych sociálnych pracovníkov, pomáhajú s tlmočením do jazyka arabského a perského. Zároveň kultúrni mediátori vedia byť nápomocní klientom aj na základe svojej vlastnej skúsenosti utečencov s  procesom integrácie na Slovensku. 

Počet terénnych sociálnych pracovníkov je však veľmi nedostačujúci vzhľadom na široký záber sociálnej práce a zraniteľnosť cieľovej skupiny, ktorá z roka na rok narastá. Veľkú časť  našich klientov tvoria rodiny s deťmi, resp. osamelé matky s deťmi. V súčasnej dobe sa v rámci projektu STEP 3 v Bratislave a na západnom Slovensku aktívne venujeme približne 90 klientom, z toho je 13 rodín a 23 maloletých detí. Okrem intenzívnej práce s klientmi v úvode  integračného procesu, v rámci integračného projektu je náš tím  dispozícii aj osobám s medzinárodnou ochranou, ktorí žijú na Slovensku už dlhšie, napr. poskytnutím právneho poradenstva alebo aj sociálnej asistencie či iného poradenstva.

              

Silvia Hamerlíková (regionálna koordinátorka projektu STEP 3), ADRA Slovensko, www.adra.sk

               

               

 

Azyl sa udeľuje na dobu neurčitú a znamená pre osobu s udeleným azylom trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.“

 

 

 

 

Doplnková ochrana sa poskytuje na obdobie jedného roka s možnosťou opätovného predĺženia na dva roky a znamená prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.“